Prečítajte si dávne slová Olivera Cromwella. Predniesol ich 20. apríla roku Pána 1653, keď so svojimi mušketiermi vtrhol do anglického parlamentu a potom ho rozpustil. Verím, že mnohí z vás ani netušia o koho ide. Cromwell bol statočný a múdry muž. Dejiny to potvrdzujú. O vás si to myslieť nemôžem a cítim, že podobne uvažujú aj mnohí moji spoluobčania. Ak nasledujúce slová dočítate, zmiznite čo najskôr z dnešnej kapitoly našich životov. Spôsobili ste nám už veľa starostí a bôľu. My vás už nechceme! A čítajme si tie slová aj My. Pre istotu! ♥ pokračovanie článku
Pred desiatimi dňami som tu uverejnil príspevok, v ktorom som sa vyjadril, že opúšťam virtuálny priestor blog.sme.sk. Niektorých z Vás sa to dotklo, napísali ste mi to. Však ďakujem Vám za porozumenie a sympatie, ste milí. Aj preto zverejňujem tento príspevok. Moje rozhodnutie ale nemením, publikovať tu budem už len mimoriadne, ked to budem pokladať za užitočné pre verejnosť. A ďakujem aj Vám všetkým, ktorí ste sa zúčastnili 27.1.2012 v Bratislave Protestu Gorila. Boli ste úžasní, dokázali ste, že máte rozum. Týmito mojimi fotografiami chcem dokázať, že protestu sa nezúčastnilo len 800 ľudí. Aj takúto informáciu uverejnil internetový portál sme.sk. Mýlil sa, klamal či zavádzal? Vyberte si. Pre mňa je taká dezinformácia od Sme prinajmenšom neseriózna a nedôveryhodná. Viem, doba je iná a ja dnes spomínam na časy, keď páni Dominik Tatarka, Slavo Kalný, Gavril Gryzlov, Ladislav Mńačko, Tibor Procházka (a bolo ich viac) tvorili slávnu Smenu. Značku neobyčajných novín, z ktorých Sme povstalo. Niekedy hovorievam, že nejde o život. Dnes, a urcite viete na čo myslím, však na plnú hubu poviem: Ide o život, žijeme v zlom svete. Nedovoľme zo seba robiť hlupákov! Opatrujte sa. ♥ pokračovanie článku
V Bratislave včera nasnežilo. Potešil som sa. Mám rád sneh. Taký čistý, vášnivým chladom úprimný. Ten, čo svojou pominuteľnosťou sa na nič iné nehrá. A ja hry mám rád. Nie však tie unfair. Aj blog.sme.sk je hra. Niekedy až profi ju hrajú, za asistencie nie vždy Administrátora, blogeri a diskutéri. Intelektuáli i žienky domáce. Nechýbajú medzi nimi ani insitní snaživci a niektorí odporní politici. Nehambiace sa i anonymné mená. Niektorí však so svojimi hlúpymi slovami a činmi nehrajú fair, pred obecenstvom alebo v zákulisí faulujú. Pocitil som to aj ja. Nedám sa urážať, bránim sa, opäť zamykám diskusiu. Preto to moje No Comment. Niekedy menej rozprávam a radšej sa ticho vyjadrím tvorivo. Mojimi obrázočkami. Aj o tom, ako nasnežilo. Tieto sú tu asi mojimi poslednými. Nasnežilo totiž aj v mojej hlave a rozhodol som sa opustiť tento virtuálny priestor. A sorry, ale o mojich posledných pocitoch z blog.sme.sk som mal potrebu sa Vám zmieniť. Ďakujem Vám za priazeň a majte sa fajn. A keby niečo, tak... ♥ pokračovanie článku
Dnes som dostal do e-mailovej schránky správu o fejsbúkovom odkaze na udalosťost, pod ktorou figurujú traja Obyčajní mušketieri - páni Alojz Hlina, Igor Matovič a Jozef Jofo Viskupič. V odkaze sa píše, že 7.1.2012 sa uskutoční Ples Obyčajných ľudí. Bude sa tam vraj hrať do tanca, premietať film Gorila (?), podávať kapustnica a hovoriť pravda. Vraj recesia... Milí neObyčajní, zakrepčite i povýskajte si o opičej pravde, brúchuť do kapusty a nezabudnite si škrabošky Obyčajných ľudí. A pozor na opicu - veď už populizmu máte dosť. Však prosím vás (a nielen vás), neotravujte ma dnes a ani v budúcnosti vašimi hlúpymi predvolebnými operetami. Aj tak mám váš neobyčajný top orchester v paži! A ešte, vy spravodliví a čestní demokrati - moje poďakovanie, podobné vášmu pozvaniu, ste mi pod spomínaným odkazom zmazali. Machri narcistickí, nemám vás rád! Mám rád obyčajných ľudí - tých s malým o. A aj neobyčajných, mimo stáda. Bez slizkého plesania verím, že nie som sám. Vďaka! Boh nás ochraňuj pred hlupákmi - opatrujte sa. ♥ pokračovanie článku
... žičím Vám dobrých - zdravých, šťastných a úspešných 12 mesiacov, 52 týždňov, 366 dní, 8 784 hodín, 527 040 sekúnd v roku 2012... :-) ♥ pokračovanie článku
Takmer tri tisícky divákov včera zaplnili bratislavské Námestie SNP, aby vzdali poctu zosnulému exprezidentovi, dramatikovi, ale aj nehrajúcemu členovi The Plastic people Of The Universe a najmä skvelému človekovi Václavovi Havlovi. Postupne vystúpili Marián Varga, Longital, Chasidské piesne, Živé kvety, Michael Kocáb s Karpatskými chrbátmi, Bez ladu a skladu a The Plastic People Of The Universe. Vďaka návštevníkom, ktorí zastupovali všetky generácie, mal koncert Drahý Václav krásnu atmosféru. Skončil sa potleskom - ďakujeme, drahý Václav! pokračovanie článku
Končí Advent. Prichádza Zima, budú Vianoce. Opäť sme Iní. Na počiatku Počiatku budeme zase počuť Ticho. Malí a aj Starí. A veriť, že metaforou na Všetko je Láska. Nech zostáva v mikrokozme našich Duší. Žičím Vám Pokoj a dobrý Život. Úprimne. pokračovanie článku
Kto by si pri vyslovení slova Merkur nevybavil planétu našej slnečnej sústavy? Asi každý. Niektorí si ale spomenú aj na známu stavebnicu s rovnakým názvom. Kedysi som ju dostal od rodičov na Vianoce. Trikrát. Mal som päťku, šesťku a aj obrovskú sedmičku. Bol to môj poklad. Viem o tom svoje. Ešte aj dnes, keď som už veľkáč a dedko. Merkur je pre mňa stále mágická hračka. pokračovanie článku
Dnes som na via Internet vrazil do agentúrnej fotografie známych mužov. Je to fasa fotka! Fotografiu s takou mimoriadnou sociálnou výpoveďou som už dávno nevidel. SocíkShow Must Go On! Kam sa hrabe Májkl Džekson. pokračovanie článku
Kedysi ako mladší a až malý som sa nevedel dočkať Vianoc. To čakanie vždy gradovalo asi tak mesiac pred Štedrým dňom. Priznám sa, že ako Advent som ten romantický čas moc nevnímal. Jeho ozajstné uvedomenie si mi došlo až po rokoch. Ten čas, oproti celému roku, sa mi skladá z väčších kúsočkov ľudskej vzájomnosti, láskavej dôvernosti a pokory. Trolilinku sentimentálne sa v tomto čase vraciam k príbehom telesného a duchovného milosrdenstva. Rozmýšľam. A očakám pokoj. Po ňom túžim celý život. Prajem Vám ho. pokračovanie článku
Cintoríny, záhrady večného bytia, či už historické alebo súčasné, sú miestami stretnutí. Vynímajúc tie najbolestivejšie, sú to aj stretnutia s históriou národa, obce, rodiny, s umením, ale aj samých so sebou. Najmä historické cintoríny s hrobmi slávnych osobností, so sochárskou výzdobou, či výnimočným architektonickým riešením stavebných objektov sú vyhľadávanými. Medzi takéto patrí aj parížsky cintorín Père-Lachaise. pokračovanie článku
... jeseň brány otvára si / má už dlhé vlasy / z popola i pokoja / život je len chvíľa v čase / na jej konci stojí kat / nevidíš mu do karát / v srdci sa ti smútok trasie / každé ráno kričíš / zvoníš k výškam / som tu sám... pokračovanie článku
Krásna melancholická balada. Půlnoční Václava Neckářa. Pesnička z najnáročnejšieho, najdlhšie natáčaného a najtajomnejšieho českého filmového projektu 21. storočia. Z filmu Alois Nebel, nominanta na Oscara. Jednoduchá, uložená v nenaplánovanej emócii. Preto je silná. Najmenej tak, ako je silný Václavov osobný príbeh. Je dôstojná, hodná jeho veku. Kto by povedal, že kúzelné spojenie undergroundu v podobe skupiny Umakart a speváckej legendy vytvorí krehkú vianočnú skladbu, ktorá dojme aj tých najväčších cynikov. Mńa nedojíma, naopak sa mi zdá veľmi pozitívna. Pesničku sprevádza prostý, čiernobiely videoklip. Nádhera. Pre mňa je to vzácny kumšt. A určite ním aj zostane. Tá pesnička nezostárne. Veď ju spieva starý chlap. pokračovanie článku
Investigatívnych blogerov je v tomto blog.sme.sk priestore požehnane. Myslím si, že je to v určitom zmysle aj dobre. Horšie však je, keď bloger svojou tzv. investigatívnosťou vyrobí faux pas. A to sa, podľa mňa, jednému z nás (pánovi MD) podarilo. Dokonale. pokračovanie článku
Tieto posledné dni sú veľmi krásne. Aj okolo mňa, tu v Petržalke. Jupííí! A dostal som aj milý e-mail. Obsahoval uznanlivé slová o mojich obrázočkoch. Ďakujem E.Ž. Povzbudený, nafotografoval som niečo nové. Aj pre Vás. Také čosi neviditeľné. Niekedy, nie vždy. Tam, kde dnes poletuje babie leto ako zo šlabikára. :-) pokračovanie článku
23. septembra 2011 / 10:04 SELČ - prichádza jeseň. Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Slnečný Boh starne a chystá sa na odchod, kým Bohyňa matka je v očakávaní príchodu svojho syna - nového mocného Slnka, ktoré zažiari v deň zimného slnovratu. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti. Obdobie jesene svojím pokojom symbolizuje vzťah matky a dcéry. pokračovanie článku
So svojou kapelou si Peter zahral na Slovensku. Bolo to ok. Nadránom 11. septembra 2001 sa vrátil domov. Do New Yorku. A potom sa to stalo. Word Trade Center zmizlo z povrchu zeme. Nebudem o tej udalosti pisat či špekulovať. Dnes si len spomínam na tie zlé chvíle, ktoré Peter prežil. Niekoľkými jeho slovami a fotografiami. Tá jedna, bola jeho posledná. Nezabúdam na ne. Je mi však smutno z toho, ako hlúpo v súčastnosti niektorí o tej tragédii rozmýšľajú. Radšej si touto mojou spomienkou uctím obete, hrdinstvo záchranárov a mnoho ďaľších, často bezmenných z tých dní. Aj Petra a jeho rodinu. Nechcel by som to zažiť. Terorizmus je svinstvo! Peter, nemal si prestať hrať. pokračovanie článku
Medzi iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku patrí projekt znovupostavenia jedného z najvýznamnejších diel bratislavského sochárstva. Od 3. septembra 2011 v Bratislave, v parčíku na Vajanského nábreží, prezentuje BOS verejnosti tretinový model jazdeckej sochy Márie Terézie. Model, ktorý vyrobila mladá sochárka Martina Zimanová, si budú môcť bratislavčania prezrieť v priebehu celého mesiaca a v infostánku sa budú môcť k projektu osobne vyjadriť. pokračovanie článku
Spomenul som si. Na pána Jula Satinského. Dnes by sa dožil 70-ky. Bol to renesančný človek, svojrázny mysliteľ. Humorista, herec, spisovateľ. Sveták z bratislavskej Dunajskej ulice a posledný šéfino legendárneho časopisu Infarkt. Mám ho stále rád, je mi veľmi blízky. Veď aj mne sa páčia čučoriedky. Tie jeho slová - Život nie je promenáda, mi furt budú mottom. Odkázal nám aj - Ak bude treba, zavolajte mi neskôr, momentálne som mŕtvy. Preto mu tu dnes píšem - Vivat Maestro! A spomenul som si aj na jeho (naše) staré bratislavské kúpalisko Lido. pokračovanie článku
Nedávno som si prečítal - Slovenská televízia vo veľkom šetrí a jej sledovanosť klesla na historické minimum 8,4 %, čo znamená, že medziročne si pohoršila až o 7,0 percentuálych bodov. Aj v tejto situácii chce však minister kultúry Daniel Krajcer presadiť zvýšenie platu generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska (na sedemnásobok priemernej mzdy v hospodárstve + 100 %). pokračovanie článku
Nedávno som si začal opäť inventarizovať moje obľúbené zbytočnosti. Mám ich dosť a s niektorými sa v mene poriadku neviem ani za svet rozlúčiť. Staré fotografie, vizitky, novoročenky, známky, výstrižky, katalógy, nálepky... V jednej topánkovej krabici som našiel zožltnutú obálku. Takú zabudnutú. Bol v nej poklad. Staré pohľadnice. pokračovanie článku
Len asi 5 kilometrov od centra Bratislavy, v hornej časti Mlynskej doliny na úpätí Kamzíka, sa nachádza prírodný areál lesov, chodníkov a rybníkov Železná studnička. Táto malebná časť bratislavského lesoparku je oázou pokoja a ideálnym miestom pre únik z mestského stresu. Je príťažlivá a je pre všetkých po celý rok. Ako ďaleko a na ako dlho severne od Patrónky zájdete, záleží len na vás. pokračovanie článku
Tom Simpson v piatok 13. júla 1967 nastúpil na štart 13. etapy Tour de France, ktorá viedla z Marseille cez vrchol Mont Ventoux. Tá hora je cyklistické monštrum. Zabila ho. pokračovanie článku
Nezutekal som. Bol som kláštore. Len tak. Ani neviem ako dlho. Ako tam je nepoviem, nechám si to pre seba a len máloveľa ukážem. Nie som veriaci. Vlastne som a nebudem už iný, než vždy znova iný. Tam som však čosi pocítil. Odpovede na otázky. Na také tie ursinyovské. Či je len jedno Slnko, či je len jeden Mesiac a či je len jedna Zem. Či sme len sen čo bez slov sníva. Niečo som tam však aj spoznal. Že sme bez brehov a bez dna. pokračovanie článku
... panta rhei - čas plynie, všetko sa mení, svet je v neustálom pohybe... a pamätník Márie Terézie z Bratislavy zmizol. pokračovanie článku
V klietke z dažďa a s vôňou kvetov, cez rozpálené zebry prechodov, s tvárou slnečných klaunov prišiel ako gavalier. Slávny cirkus Leto. Maringotky má plné prianí, šapitó z oblohy a lúčnu manéž plnú akrobatov krásnych slov. Má tisíc nápadov a vstupné za halier. Dennodenne tam bude nával. Je to principál. pokračovanie článku
Nedávno som si prečítal slová pani Ingrid Konrad, hlavnej architektky Bratislavy. Dozvedel som sa z nich, že vo svojej práve začatej práci hlavnej architektky chce spolupracovať so sociológmi, historikmi a ďalšími odborníkmi. Že len architekt-urbanista nestačí. Rovnako že chce viac komunikovať s občanmi a zvýšiť ich informovanosť o meste. Tiež si však ale myslí, že nemôžeme prísť s diskusiou, napríklad ako o bratislavskom Parku kultúry a oddychu, ako sa hovorí s krížikom po funuse, pretože je to poburujúce a Bratislavčanovi to neprospeje zlepšiť vzťah k svojmu mestu. Stotožňujem sa s ňou. pokračovanie článku
Bratislavský ortodoxný židovský cintorín sa nachádza nad dunajským nábrežím, na Žižkovej ulici. Predpokladá sa, že pochovávanie židov v tejto lokalite sa začalo v r. 1640. O dávnejšom pochovávaní sa nezachovali hodnoverné dokumenty. pokračovanie článku
Každá hudba je produkt svojej doby. Je ním aj rokenrol, šťastná muzika, ktorá sa v našich končinách udomácnila ako bigbít. Tento fenomém je (česko)slovenským príbehom a pre mnohých z nás sa stal životným štýlom. Oveľa úprimnejším, ako to niečo pózerské. Bigbít, to nie je imidžový bulvár. Kto ho precítil, to určite potvrdí. Aj keď sa stal naším trvalým kultúrnym dedičstvom, dnes je už bigbiťák ohrozeným indivíduom. Nevadí. Že sme večne mladí, to sa potvrdilo aj nedávno v Bratislave. Ro(c)kovalo sa, bigbítovo sa tešilo mnoho duší. Pochádzajúc z rôznych kútov života, boli sme nádherne spojení. A milé bolo, že naše deti a vnúčence boli na bigbít zvedavé. pokračovanie článku
20 percent Bratislavčanov je za zbúranie pôvodného areálu Parku kultúry a oddychu a jeho náhradu novým objektom. Necelých 19 percent opýtaných je za jeho zachovanie a rekonštrukciu. Ideálnym riešením je podľa väčšiny opýtaných zachovanie časti pôvodného PKO a jeho začlenenie do nového objektu. Takýto variant by podporilo viac ako 40 percent všetkých opýtaných. Ďalších 9 percent sa domnieva, že celomestské kultúrne zariadenie by sa malo presunúť do inej lokality. Riešenie sporu medzi hlavným mestom a investorom o areál PKO by sa mal pritom podľa viac ako 54 percent opýtaných vyriešiť spoločnou dohodou. Riešenie sporu medzi hlavným mestom a investorom o areál PKO by sa mal pritom podľa viac ako 54 percent opýtaných vyriešiť spoločnou dohodou. Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil v dňoch 7. až 10. mája na vzorke 600 plnoletých respondentov pre Bratislavské noviny. pokračovanie článku
Dramatické historické udalosti najmä prvých troch štvrtín druhého tisícročia zapríčinili, že Slovensko bolo priam posiate hradmi. Časom, keď mocné múry a bašty prestávali byť prekážkou pre rozvíjajúce sa vojenské vynálezy, mnohé boli zničené a majitelia ich už väčšinou neobnovili. Tak ako aj Čachtický hrad. Z romantickej pevnosti, opradenej legendou o krvavej grófke Báthoryčke, zostali len ruiny odolávajúce zubom času. pokračovanie článku
Taliansky sochár Paolo Schmidlin patrí k najvýznamnejším súčasným dekadentným umelcom. Búra tabu, stereotypy, neúmyselne provokuje. Hlava mu pracuje rýchlejšie ako ruky. Škandalózne pripomína - Nobody is Perfect, ukazuje prstom na nahého kráľa. Umne narába s podobnosťou ktorú nepomenúva a navádza k slobodnej interpretácii. Pohybuje sa medzi vitalitou a úpadkom, radosťou a smútkom, zábavou a tragédiou. Pozorný k detailom, až hyperreailisticky otvára diskusiu k mnohým témam dnešnej spoločnosti. Aj o odcudzení, násilí či škaredosti. Svojmu publiku, davu i jednotlivcovi, nastavuje nekompromisné zrkadlo. A v ňom? Odpovede... Dekadencia bola, je a bude. pokračovanie článku
Normálka človek. Mám rád dobrých ľudí, neznášam hlupákov a zlo. Obohacuje ma Ona. Potrebujem knihy, hudbu, film a bike. Rád sa hrám s foťákom. V tichu si žijem každodenný rachot. Niekedy na kopčeku, niekedy v jamke. Dýcham v Bratislave.
roman.brnagmail.com
